Otváracie hodiny
Blog
Predvianočné a vianočné zvyky a obyčaje
 
 
 
 
Katarína 25. novembra 
 
Na Katarínu by mal vojsť do domu najprv muž, aby priniesol rodine šťastie. Tradičné zábavy sa konajú aj dnes a k tomu by sme nemali vykonávať ženské práce s ihlou, pretože na ďalší rok by nebola dobrá úroda.
 
 
Ondrej 30. novembra
 
Deň, keď oslavuje meniny Ondrej, bol vždy spolu s Vianocami považovaný za najčarovnejší deň v roku. Ľudia sa venovali vešteniu, ktorého sa chytali najmä mladé dievčiny, ktoré chceli vedieť niečo viac o svojom partnerovi. Dobre známe bolo liatie olova cez kľúčovú dierku. Jeho tvar potom mal napovedať, aké bude povolanie budúceho manžela.
 
Ďalšou alternatívou bolo napísanie mien rôznych chlapcov na lístočky. Večer si ich dali pod vankúš a ráno hneď po zobudení mali vytiahnuť jeden, na ktorom bolo meno vyvoleného. Otec rodiny zase veštil so štyrmi hrnčekmi, ktoré prevrátil hore dnom a pod ne skryl zeminu, chlieb, prsteň a hrebeň. Potom prišli postupne štyria rodinní príslušníci a vyberali si tie ich osudy. Kto našiel zeminu, do roka čakala jeho alebo niekoho z jeho blízkych smrť, chlieb znamenal, že ten človek zbohatne, prsteň, že bude mať svadbu a hrebeň bol predzvesťou choroby. 
 
 
Barbora 4. decembra
 
V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Dievčatá a ženy zahalené do bielych plachiet so šatkou na tvári, aby ich nebolo možné poznať. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky vymetali kúty. Svoj príchod ohlasovali zvončekom alebo klopaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej po dedine.
Dodnes sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitli presne na Štedrý deň. Vetvičky si dievčatá dávali za pás na polnočnej. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral, dal si ju za klobúk a takto jej vyznal lásku. Iná zvyklosť hovorí, že dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetvička rozkvitne. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roku. 
 
My sme na Barboru odrezali zopár vetiev z čerešne, ktorá nám rastie v záhrade. Sú nádherne rozkvitnuté a chceme sa s Vami o tú krásu podeliť.
 
 
Mikuláš 6. decembra
 
Medzi magické dni niektorí rátajú  aj Mikuláša, ktorý sa však nesie v pozitívnom zmysle a spája sa najmä s darovaním sladkostí a ovocia všetkým tým, ktorí počas roka poslúchali.
 
 
Lucia 13. decembra
 
Na Luciu, bolo zvykom, že dievčatá vyháňali z domu zlo tým, vymetali kúty pierkom. Zlé sily, ktoré sa sústredili v tento deň, odháňali ľudia prostredníctvom veľkého hluku.
 
Strigy a bosorky ste mohli vidieť o polnoci v kostole, ak ste sa pozreli cez stolček bez jediného klinca. A za bludné duše sa chodievalo modlievať ku krížom, ktoré boli postavené pri cestách. Stridžie dni sa končili 21.12., keď už chodili spievať prví koledníci, roznášali sa vianočné oblátky a museli sa robiť posledné zabíjačky.
 
 
 
Adventný veniec
 
Štyri sviečky na venci symbolizujúce postupný príchod Vianoc majú svoju tradíciu ešte u predkresťanských národov. Tie sa v tomto období zvykli modliť pri rovnakom počte sviečok, aby tak poprosili bohov, nech sa začnú ich dni opäť predlžovať a temnotu opäť nahradí svetlo. Tento zvyk sa preniesol aj cez stredovek, no svoju konečnú podobu získal adventný veniec až v 19. storočí.
 
Pastor Johan Wichern vtedy urobil jeho obrovskú verziu, ktorá mala štyri veľké červené sviece symbolizujúce nedele a tie ostatné boli malé biele, ktoré symbolizovali všedné dní. Postupne ich zapaľoval a tak rátal dni do Vianoc.
 
 
Vianočné zvyky
 
Tieto sviatky sa tradične začínajú 24. decembra, keď už od rána postíme, aby sme večer videli zlaté prasiatko, alebo v modernejšej verzii, aby sme dostali krásne darčeky. V niektorých rodinách sa až v tento deň zdobí vianočný stromček a prebiehajú posledné prípravy, iné ho ponímajú sviatočne a chystá sa iba večera, v ostatné hodiny sa relaxuje. Spievajú a počúvajú sa koledy, pred večerou sa reže jabĺčko a lúska orech, aby sme zistili, či budú všetci zdraví.
 
Pred jedením sa zvyknú umývať ruky v nádobe, kde sú ponorené aj mince, aby to dotyčným ľuďom prinieslo blahobyt. Jednotlivé jedlá sa líšia podľa regiónov, no väčšinou ide o majonézový šalát s rybou a nejakú bezmäsitú polievku. Pod obrus sa dávajú peniaze, aby bola rodina bohatá a na čelá dostanú všetci medový krížik, aby boli milí a konali dobro. Na druhý deň sa slávi príchod Božieho dieťaťa. Nemali by ste nič robiť, ani len variť a tento sviatok by ste mali poctiť i tichou pokojnou atmosférou.
Na návštevy sa zväčša začína chodiť až na Štefana, keď už začínajú aj prvé zábavy po pôste. Menej známy sviatok je Ivana 28. december, ktorý volali aj dňom mláďatiek. Slávi sa na spomienku nevinných Herodesových detských obetí a v tento deň by mali chodievať mladí ľudia na spoveď.
 
 
 
 
Vianoce 
 
 
Na stromčeku sviečka svieti,
pokoj, šťastie nech k vám letí.
A keď rozžiaria sa vaše tváre
by hojnosti ste mali stále.
 
 
 
Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali peniaze. Kládli sa pod taniere, alebo pod obrus. Tento zvyk však znamenal jediné, aby ich rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Aj v súčasnosti tento zvyk pretrváva vo väčšine slovenských domácností.
Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Predchádzala jej spoločná modlitba. Gazda potom rozkrojil najkrajšie jablko a každému z neho dal kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria celé jablko.
Na slávnostnom stole preto nesmeli chýbať oplátky, med, cesnak a jablko, ktoré sa vždy krájalo priečne na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka vytvorila hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie.
 
Zachovával sa zvyk, že skôr ako sa začalo jesť, hlava rodiny ešte predniesla prípitok s pohárikom „ostrého“ a až potom nasledovalo jedenie oplátok s medom a cesnakom, orechov, jabĺčka a polievky kapustovej s hubami a sušenými slivkami. 
Po dobrej kapustnici prišiel ďalší chod a to bobáľky s makom, hrachová kaša, varené slivky, ryba so šalátom, alebo so zemiakmi. Hlava rodiny rozdala po jednom banáne, mandarinke, pomaranči, fige a datlí.
U nás sa až po polnoci podávala upečená hydina, hus, kačka alebo morka.
 
Štedrý večer bol vždy opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. U nás sa uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše pre prípad, že by počas večere prišiel náhodný hosť. Touto formou sa však vzdáva úcta zosnulému členovi rodiny, ktorý v tom roku zomrel.
Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú. Preto bolo vždy všetko jedlo buď na stole, alebo v jeho bezprostrednej blízkosti.
Po večeri sa rodina opäť krátko pomodlila a hlava rodiny, alebo jej najstarší člen sa Bohu poďakoval za jedlo a pitie, ktoré im doprial. Zo zvyškov, ktoré zostali gazda odniesol zvieratám do maštale, aby aj oni ochutnali dobroty večere. 
 
 
Perníková chalúpka