Otváracie hodiny
Blog

Veľkonočné sviatky a ich zvyky

Naši predkovia zachovávali tieto tradície a zvyky a tomu prispôsobovali aj jedálny lístok. Kresťania považujú Veľkú noc za najdôležitejší sviatok v roku. Evanjelici tento deň považujú za svoj najväčší sviatok, spievajú sa pašie, v katolíckych kostoloch sa neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez svietnikov a kríža.

 

Kresťanská Veľká noc

Svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.  Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst, keď človek pracoval na svojom vnútornom obrodení. Pôstne obdobie pre našich predkov znamenalo, že sa jedlo iba jedno jedlo denne, nekonzumovali žiadne mäso, ryby, vajcia, ba ani mlieko.

 

Zelený štvrtok

Názov vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na der Gründonnerstag.  V tento deň sa naposledy rozozneli kostolné zvony, ktoré stíchli až do Veľkej noci. Ak chceli byť naši predkovia po celý rok zdraví jedli v tento deň najmä zelenú stravu čo si vypestovali na svojich poliach a to hrach, kel, kapustu alebo  špenát.

 

Zvyky

Podľa ľudových zvykov ľudia vstávali skoro ráno a umývali sa rosou, aby neboli chorí. Gazdiné pozametali dom ešte pred východom slnka a smeti odnášali  na križovatku, to robili, aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádali nič nepožičiavali. Verili, že pokiaľ sa budú držať  tradícií, vyhli  sa sporom a budú mať peňaženku plnú peňazí.

 

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a tiež sa nemohlo nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná. Nesmelo sa manipulovať so zemou (ryľovať, kopať) ba ani prať a žehliť bielizeň, lebo by mohla byť  namočená Kristovou krvou.

 

Zvyky

Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať vodou do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Odvážni  chlapci sa potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu a aby ich potom neboleli. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite a urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ktorá  bola ušitá pašiovými niťami chránila pred bleskom.

 

Biela sobota

V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (Služby Božie na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie). Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania.

 

Zvyky

Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Zvykom bolo, že sa za trámy domov dávali vyhasnuté uhlíky, aby chránili pred požiarom. Gazdiné doma  nielen upratovali, ale piekli  typické obradové  kysnuté koláče, pásky, baránky, mazance, chystali šalát z cvikly a čerstvo nastrúhaného chrenu, varili syreny z mlieka a vajec, plietli  rôzne korbáče a zdobili vajíčka.

 

Veľkonočná nedeľa

V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy. V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, veľkonočná hrudka nazývaná syreny, mazanec, šunka, klobáska, červená repa, čerstvo nakopaný chren, vajcia, víno, sviečka).

 

Zvyky

Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady, aby bola dobrá úroda aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a spomenul by si na cestu späť.

 

Veľkonočný pondelok

(alebo Červený pondelok)

Bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Preto je aj dnes Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja, hoci sa cirkevné sviatky končia v nedeľu.

 

Zvyky

Slovania už oddávna verili, že voda má očisťujúci účinok. Taktiež predstavovala aj symbol zdravia. Tradícia oblievania dievčat mládencami sa na východnom Slovensku zachovala dodnes a na západe šibačka.

 

V pondelok chodili chlapi kúpať mladé dievčatá vodou a striekať voňavkou, alebo  šibať korbáčom, najlepšie korbáče boli z čerstvých vŕbových prútov. Tradícia káže dávať maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré vedeli ženy zdobiť samy podľa krajových zvykov a uväzovať farebné stužky na korbáč, ktoré mali tiež svoj význam. Červený pondelok  sa zvykol nazývať podľa najčastejšej farby kraslíc.

Kraslice sa môžu zavesiť na bahniatka, ktoré majú ochranný charakter. V súčasnosti však majú darovaciu funkciu. Veľkonočnou výslužkou pre malých šibačov a kúpačov bývajú aj čokoládové vajíčka, kinder vajíčka, peniaze či eurá.

Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka) na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Veľkonočné šibanie (šibačka) korbáčom z ôsmich spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je napodobením magického úkonu rozšíreného v tradičných roľníckych spoločenstvách, použitím zeleného prútika, ktoré malo zabezpečiť znovuobnovenie plodnosti, vitality, sily, rast, zdravie a odohnanie zla.

Peniaze, ktoré vyšibali, večer minuli za hudbu na  tancovačke a niekde bývalo zvykom, že na druhý deň v utorok dievčatá kúpali, šibali mládencov. Možno že  to bolo z pomsty, alebo chceli, aby aj oni boli zdraví a krásni.

veľkonočné sviatky a zvyky